Warning: Creating default object from empty value in /DISK2/WWW/navychod.cz/www/visual-php-core/professional_1_7_9_732/opt/table.class.php(2) : eval()'d code(1) : eval()'d code(1) : eval()'d code on line 1 Navýchod.cz - Navýchod - Školský systém slovenskej menšiny vo Vojvodine
/bannery/3-2017.jpg./bannery/3-2017.jpg
/images/banner/banner_horni_2-new.jpg./images/banner/banner_horni_2-new.jpg
Právě si prohlížíte číslo 2/2005


Školský systém slovenskej menšiny vo Vojvodine


Zuzana Týrová




Búrlivé historické udalosti od najstarších čias dodnes prispeli k pes­trej národnostnej štruktúre Vojvodiny. Je to bezpochýb naj­he­te­ro­génnejšia oblasť v celej Európe a zaujímavá je najmä preto, že na takom malom území žije 27 národov, národnostných menšín a etnických skupín (Srbi, Chorváti, Česi, Ma­ďari, Slováci, Rumuni, Čiernohorci, Rómovia, Rusíni, Macedónci, Ukrajinci, Nemci, Slo­vinci, Bulhari a i.), ktorí sa snažia zachovať si svoju identitu.


Vďaka ta­kej­to štruk­túre obyvateľstva Voj­vodinu charakterizujú vzájomná úcta, tolerancia a dia­lóg, národnostná hete­ro­gén­nosť a disperzita, bi­lingvizmus a prí­padne multilingvizmus.

Keď však hovoríme o školstve, najdô­le­ži­­­tejšej oblasti v ľudskom živote, treba spomenúť, že toto privilégium má len srb­ský ná­rod a niekoľko menšín, ktoré sú naj­po­četnejšie. Úplné (osemročné) základné školy, stredné školy a vyučovanie ma­te­­rinského jazyka na univerzitách majú z menšín Maďari, Slováci, Rumuni a Rusíni. Vyučo­vanie materinského jazyka s prv­ka­mi národ­nej kultúry (iba 2-3 hodiny týž­­denne) majú Rómovia a Chorváti (ktorí sa až po roz­pade Juhoslávie stali men­šinou). Vo Voj­vodine má vyučovanie v slo­venčine bo­hatú tradíciu, o čom svedčí aj to, že si Slováci zachovali svoju identitu vyše 250 rokov. 

Slováci vo Vojvodine nežijú na kompakt­nom území, ale žijú vo všetkých troch re­gi­onálnych celkoch (v Báčke, v Banáte a v Srieme). Celkovo zo 464 obcí vo Vojvodine v trinástich Slováci tvoria väčšinu. Sú to: Jánošík, Selenča, Pivnica, Báčsky Petrovec, Hložany, Kulpín, Lug, Slankamenské Vinohrady, Kovačica, Padina, Kysáč, Laliť a Ľuba. Sú tu ešte aj obce, kde Slováci žijú v dosť hojnom počte, ale ne­­tvoria väčšinu. To sú dedinky Silbaš, Če­larevo, Bajša, Savino Selo, Aradáč, Biele Blato, Báč, Futog, Pančevo, Hajdušica, Ostojićevo, Binguľa, Erdevík a Šíd a mestá, resp. mestečká Nový Sad, Báčska Pa­lanka, Zreňanín, Sriemska Mitrovica, Odžak...

Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2002, Slovákov vo Vojvodine bolo 56 637, čiže 2,8 %. Ich počet sa v porov­naní s posledným sčítaním z roku 1991 zmenšil (63 545, čiže 3,1 % z celkového počtu Voj­vo­dinčanov). Dô­vod treba hľadať najmäv negatívnom priro­d­ze­nom prírastku a emi­g­rácii mla­dých v zhor­šených podmienkach života za posledných 15 rokov.

Možnosti vyučovania

Slovenské deti vo Vojvodine majú mož­nosť takmer v úplnosti ukončiť všetky stupne vzdelávania v materčine. Existujú materské školy (do tých cho­dia deti 3- až 7-ročné) s vyučovacím jazykom slovenským, najmä v prostrediach, kde je dostatok slovenských detí. V prostrediach, kde je menej detí a kde žije viacej etnických skupín, sú škôlky dvojjazykové, slovensko-srbské, a tam, kde je slovenských detí veľmi málo (najmä v mestách), deti chodia do srbs­kých materských škôl.    

Základné školy v slovenčine

Všade tam, kde na to existujú podmienky, Slováci končia základnú školu v mate­rinskom jazyku. Počas povinnej školskej dochádzky (deti sa zapisujú do škôl se­dem­ročné) sa môžu Slováci počas všetkých ôsmich ročníkov vzdelávať v mate­rinskom jazyku. Druhá možnosť je, že vyučovanie v slovenčine sa koná iba v nižších roč­ní­koch (1–4) a vo vyšších sa pok­račuje v srbčine. Zaujímavá je však obec Piv­nica, v ktorej existujú zmiešané triedy, kde Slováci a Srbi (pre nedostatočný počet žiakov aj jedných aj druhých) sa vo vyšších ročníkoch učia paralelne v oboch jazy­koch. Profesor najprv vy­svetlí učivo v jed­nom ja­zyku, napr. v srbčine, a potom to isté zopakuje aj po slovensky. To má výhody (žiaci sa paralelne učia dvojjazykové termíny) aj nevýhody (učivo treba zhustiť).

Podľa údajov vojvodinských školských úra­dov do tried s vyučovacím jazykom slo­venským v rámci povinnej dochádzky chodí okolo 75 % Slovákov a zvyšok žia­kov viacmenej z objektívnych dôvodov absolvuje základnú školu po srbsky. Naj­lepšia situácia je v Báčke vzhľadom na sústredenosť Slovákov v jej južnej časti, neďaleko Nového Sadu. Od 1. po 8. ročník sú zastúpené slovenské triedy v Petrovci, v Kysáči, v Kulpíne, v Hložanoch, v Pivnicia v Selenči. V Banáte má slovenské triedy od 1. po 8. ročník okrem silných slo­ven­ských komunít Kovačice a Padiny aj základná škola v Jánošíku. V Srieme existuje základná škola s vyučovacím jazykom slo­venským len v Starej Pazove, kým v zák­ladnej škole v Erdevíku sú slovenské triedy len od 1. po 4. ročník. Ďalej deti pokračujú v srbčine. V školskom roku 2003/2004 z celkového počtu 4 502 žiakov Slovákov vyučovanie v materčine sledovalo 3 272 žiakov, čiže 72,68 %.
Počet Slovákov v Palanke a v Novom Sade je pomerne veľký (1 194, resp. 1 673), ale vzhľadom na ich rozptyl a na vekovú štruk­túru sa zatiaľ nepodarilo utvoriť slo­venské triedy na úrovni mesta.

Predmet slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry iba čiastočne uspokojuje požiadavky pestovania národnej identity (sú to iba 2 hodiny do týždňa). Zaujímavé je však, že v zmie­­šaných osadách,  alebo aj v osa­dách, kde Slováci tvoria väčšinu (napr. Piv­nica, Ko­vačica), na hodiny sloven­ského jazyka niekedy cho­die­vajú aj Srbi. V školskom roku 2003/2004 tento predmet navšte­vo­valo 677 žiakov.

Nedostatok kádrov

V poslednom čase sa v základných školách, v kto­rých sa výuka koná v men­ši­no­vých jazy­koch, javia aj kádrové prob­lémy. Vo vyšších ročníkoch sú učitelia a profe­sori jednotlivých predmetov odborne kvalifikovaní, ale v nejednom prípade chýba jazy­ková kompetencia. (Zákony umož­ňujú prednášať na 2. stupni aj od­borní­kom, ktorí nevedia po slovensky, pokiaľ si škola ne­nájde kandidáta so znalosťou slovenčiny.) Najväčší problém je v podstate v tom, že je nedostatok profesorov najmä pre pred­mety, ktoré sú veľmi dôležité (matematika, fyzika, bio­lógia, chémia...).

Je niekoľko dôvodov, prečo sa rodičia roz­hodujú zapísať dieťa do srbskej triedy, hoci existuje aj možnosť zapísať ho do triedy s vyučovacím jazykom slovenským. Ide tu najmä o prostredia, kde príslušníci menšiny tvoria minimálne percento vzhľa­dom k väčšinovému národu. Často sú to deti zo zmiešaných manželstiev.

Rodičia to často odôvodňujú tým, že pre deti bude jednoduchšie štúdium na stredných ško­lách, že sa ľahšie zamestnajú, že uči­telia nie sú dostatočne kvali­fi­k­ovaní, že deti majú viac vyučovacích hodín do týždňa ako srb­ské deti (okrem mate­rinského jazyka je po­vinná aj srbčina) a že je malá konkurencia v triedach. Podľa rodičov deťom veľmi sťa­žuje situáciu aj to, že vo vyšších ročníkoch sa vyučuje v srbčine. Keď ide o slovenčinu ako vo­liteľný predmet, rodičia si ho pre svoje deti nevolia, lebo je to údajne pre ne záťaž a preto si radšej volia iné vo­liteľné predmety, napr. cudzie jazyky.  

Slovenské gymnáziá


Keď ide o stredné slovenské školy v Srbsku, najvýznamnejšou inštitúciou je Gym­­názium Jána Kollára v Petrovci, ktoré nepretržite pracuje od roku 1919 a je naj­­starším slovenským gymnáziom mimo hra­­níc Slovenskej republiky. Doteraz sa v ňom vyškolilo viac ako 3 000 maturantov. K zvýšeniu počtu žiakov Slo­vákov na petrov­skom gymnáziu prispel aj novovybudo­vaný žiacky domov. Výuka sa tu koná kompletne v slovenčine a každoročne sú tu dve slo­venské triedy, respektíve tri a jedna alebo dve srbské.

V Kovačici pôsobí Gymnázium Mihajla Pupina, kde sa od roku 1975 vyučuje aj po slovensky. V každom ročníku je jedna slovenská trieda. Tu je však si­tuácia s profesormi oveľa horšia, takže slovenské vy­učovanie nie je kompletné a žiaci nie­­k­toré predmety absolvujú v srbčine. 

V školskom roku 2003/2004 342 žiakov ab­solvovalo vyučovanie v slovenčine v 13 trie­­dach. Z celkového počtu 1 657 Slovákov-stredo­školákov sa iba 20,04 % vzde­lá­valo po sloven­sky a iní si zvolili školy s vy­u­čovacím ja­zykom srbským. Ide aj o to, že Slo­váci si často volia stredné školy s odborným zameraním. Pomerne veľký po­čet dievčat nav­števuje napr. strednú zdravotnícku školu. 

Vysoké školy

V rokoch 1984-1993 petrovské gymnázium slúžilo k príprave študentov pedagogickej akadémie, ktorí tu nadobúdali skúsenosti pre vyučovanie na nižších ročníkoch zák­ladnej školy. Od roku 1993 má Učiteľská fakulta v Sombore aj slovenské od­de­le­niev Petrovci: teda Slováci môžu štúdiom v slovenčine získať vyso­ko­školský diplom. Katedra slovenského jazyka a lite­ra­túry na Filozofickej fakulte v Novom Sade vznikla roku 1961. Absol­venti tejto katedry pri­s­pievajú k zve­ľa­ďo­vaniu kultúrneho životaslovenskej národ­nosti vo Vojvodine: pôso­bia na základných a stredných školách, ako novinári a ja­zy­koví redaktori, odbor­níci vo vydavateľ­stvách, v knižniciach, v do­moch kultúry a pod.

Slováci vo Vojvodine si vďaka vzdelávaniu v materinskom jazyku vo veľkej miere zachovali ná­rodnú identitu. Ako dlho sa však ešte udržia v tejto oblasti, to nikto ne­môže predpovedať. Preto by bolo dobré, aby štát aj naďalej podporoval menšinové školstvo, lebo človek najlepšie chápe veci a pojmy, keď ich vníma v jazyku, ktorý mu je naj­bližší – v materčine.





e-mail: zc.dohcyvan@eckader copyright 2011 Navýchod